Browsing articles in "“Môj názor”"

10 rokov fungovania CPPS pri TUKE

Jan 29, 2018   //   by admin   //   "Môj názor"  //  No Comments

10 rokov fungovania CPPS pri TUKE

CPPS má jedinečný primát v rámci existujúcich košických univerzít. Je prvým odborným poradenským pracoviskom, ktoré na inštitucionálnej báze začalo poskytovať bezplatné odborné služby vysokoškolským študentom – klientom „protidrogového centra“.

CPPS pri TUKE alebo aj protidrogové centrum – ako ho dodnes niektorí označujú, vo februári 2018 oslavuje svoje desiate narodeniny. Stalo sa tak v roku 2008, kedy po takmer 13. rokoch nekonečnej snahy inštitucionalizovať odborné pracovisko sen preventívnych pracovníkov sa konečne premenil na realitu. Zaradením CPPS do organizačnej štruktúry celoškolských pracovísk TUKE sme odstránili dlhoročnú dilemu ohľadom organizačného zaradenia CPPS ako účelového odborného pracoviska. Naša univerzita sa pripísala do zoznamu malého počtu tých pracovísk (ako prvá na Slovensku bola Ekonomická univerzita v Bratislave), ktoré prezieravo a múdro reflektovali na celospoločenskú požiadavku vlády z roku 1995, a tiež správne pochopili význam idey preventívnej práce v oblasti boja proti drogám, že – „Lepšie je závislostiam predchádzať, ako ich liečiť“.

Za obdobie minulých 10 rokov sa nám podarilo vyriešiť celý rad otázok a problémov súvisiacich s fungovaním CPPS, ako aj poskytnúť odbornú poradenskú pomoc mnohým klientom z radov študentov.

Pre svoju poradenskú prácu, ktorú vykonávajú dvaja odborní pracovníci, máme k dispozícii priestory na Vysokoškolskej ulici, č. 4. V uvedených priestoroch je aj stála výstava najlepších plagátov s protidrogovou tematikou.

O individuálnej poradenskej pomoci vedieme vlastnú elektronickú kartotéku klientov CPPS, zároveň organizujeme rôzne preventívne aktivity, školenia, workschopy, diskusné fóra, či epidemiologické prieskumy, priebežne sa vzdelávame. Každoročne aktualizujeme web stránku CPPS v slovenskej a anglickej mutácii.

Nadviazali sme spoluprácu so subjektmi pôsobiacimi v danej oblasti nielen v našom regióne (Centrum psychologickej a výchovnej prevencie Košice, Psychosociálne centrum, Inštitút Krista Veľkňaza Žakovce, Poradňa zdravia, Humanistic, o. z., Cassovia Academica, o. z. Katedra zdravia a pedagogickej psychológie FF UPJŠ, Fília Košice), ale aj mimo neho (ÚIPŠ a PgF UK Bratislava, Vysoká škola báňská TU Ostrava – poradenské pracovisko).

V minulosti sme participovali na spoločných sociálno-psychologických výcvikov a odborných workschopoch pre vybraných poslucháčov TUKE a UPJŠ.

Poslanie CPPS – služby klientom, aktivity a preventívne projekty by neboli možné bez finančných dotácií. Medzi donorov CPPS doteraz patrili: Profisign SLOVENSKO, s.r.o. Želiezovce, ÚVT TUKE, SAPTU TUKE, R&R Košice, Rotary – District club Košice.

Roky práce v CPPS neboli zbytočné. Najhodnotnejším výsledkom našej práce boli pomoc a následné zmeny na úrovni názorov a postojov klientov, študentov vysokej školy k droge – drogám samotným.

Zdieľame presvedčenie, že neziskové organizácie, a teda aj naše centrum, nebolo a nie je „stratovým“, pretože objektívne prináša väčšie spoločenské hodnoty (prevencia, pomoc a podpora študenta v krízovej životnej situácii, zmeny zaužívaných postojov, noriem a názorov klientov, možnosti sebapoznania a sebaregulácie), ako je do neho vkladané. V tomto zmysle bolo a je naše CPPS nepopierateľne efektívnym a s použitím ekonomického slovníka, aj „ziskovým“ pracoviskom.

Ambície a plány CPPS do ďalšieho obdobia

Pozornosť upriamime na nasledovné oblasti:

  • edukácia študentov VŠ v kontexte zdravého spôsobu života (možnosti zaradenia protidrogovej problematiky v rámci pregraduálnej prípravy)
  • konzultačno - metodická činnosť (pomoc učiteľom a ostatným pracovníkom TUKE pri zvládaní problémových študentov, náročných edukačných situácií)
  • individuálna poradenská pomoc pre klientov s drogovým problémom
  • výskumná činnosť (pravidelné mapovanie drogovej situácie, komparácia dát, výsledkov a ich publikovanie v odborných časopisoch, na konferenciách)
  • zmysluplná preventívna činnosť (organizovanie workschopov, odborných diskusií tematicky orientovaných na: zdravý verzus nezdravý životný štýl, možnosti redukcie užívania vstupných drog – tabakizmu a alkoholizmu, zvládanie záťaže, posilňovania osobného zdravia, adekvátneho trávenia voľného času, rozvoja bazálnych, ako aj generických osobnostných kompetencií)
  • vytvorenie vysokoškolského rovesníckeho klubu, v ktorom budú rovesníci - vysokoškoláci poskytovať pomoc svojim kolegom (peer programy).

Môj názor

Dec 30, 2010   //   by admin   //   "Môj názor"  //  1 Comment

„Ak nie som sám za seba, kto bude za mňa?

A ak som iba za seba, kto vlastne som?

A ak nie teraz, tak kedy?“

(rabín Hillel)

Medzi najfrekventovanejšie otázky, ktoré si kladie rodič alebo kamarát, keď zistia, že jeho dieťa (spolužiak) má problémy s drogami sú:

„Ako sa zachovať?“ „Dištancovať sa od neho alebo experimentovať spolu s ním?“ „Pokúsiť sa kamaráta presvedčiť, aby vyhľadal odbornú pomoc alebo len čakať, že to čas vylieči?“

Aj rodič závislého dieťaťa si kladie otázky: „Prečo sa to stalo práve v našej rodine? Čo mám teraz robiť, ako sa zachovať, kde sa stala chyba? Kde som zlyhal ako rodič? Dokončí navštevovanú školu? Nevylúčia ho z edukačného procesu, ak zistia, že berie drogy a veľa vymeškáva? „A čo ak ma fyzicky napadne? Kam sa mám obrátiť o pomoc? Kedy už bude konečne pokoj a pohoda? Zbavím sa vôbec niekedy nepríjemného strachu o neho, o jeho a môj život? Budeme raz žiť ako normálna rodina?“

Áno, s drogovou kariérou mladého človeka sa začína aj cesta spolužiaka a rodiča k nechcenej „spoluzávislosti“. Od tejto chvíle bude stredobodom záujmu a pozornosti osobnosť závislého. Všetko sa bude koncentrovať na neho – od spoločnej návštevy poradne, ambulancie, liečebne, až po „väzenie“ vo vlastnej domácnosti, či internátnej izbe (uzamykanie izieb ako ochrana pred okradnutím závislého a pod.). Namiesto istoty, že závislosť raz pominie tak, ako sa stratí angína, či bolesť hrdla, nastupuje beznádej. Spolu s ňou nastupuje nedôvera, obavy, hnev a iné behaviorálne a emočné charakteristiky, ktoré svojim spôsobom len „nahrávajú“ rizikovo sa správajúcemu závislému, odďiaľujú jeho rozhodnutie abstinovať, podstúpiť možné liečenie.

Od roku 2011 pilotne spúšťame interaktívnu rubriku „Môj názor“.

Očakávame, že návštevníci webovej stránky CPPS TUKE, budú ochotní sa podeliť so svojimi skúsenosťami, zážitkami, postojmi, názormi i starosťami z predmetnej adiktologickej oblasti.

Anonymita autorov bude rešpektovaná. Privítame reakcie a spätnú väzbu od čitateľov na uverejnené názorové príspevky.

Príspevky študentov:

Úvaha

Keď si v duchu zrekapitulujem svoj život, tak som celkom spokojná s niektorými vecami, napríklad s tým, že okrem alkoholu a cigariet, čo sú legálne látky, som nikdy neužila inú návykovú látku. A aj čo sa pitia alkoholu týka, nikdy sa mi nestalo, že by som si nepamätala, čo som robila, kde som bola. Dá sa povedať, že skoro vôbec nepijem, keďže stavy, kedy som v sebe mala väčšie množstvo alkoholu viem spočítať na prstoch jednej ruky.

Také ideálne to však nie je s fajčením, keďže v mojom živote bolo obdobie, kedy som fajčila denne a nevedela som si to bez cigariet vôbec predstaviť. Toto obdobie bolo dlhé niečo vyše jedného roka a skončilo. Aj dnes si rada zapálim, ale len príležitostne. Sama od seba cigarety nevyhľadávam, ale keď ma niekto ponúkne, nepoviem nie.

Čo sa týka návykových látok celkovo, môj názor je odlišný, pretože za návykové látky považujem aj kávu, čaje, sladkosti, užívanie vitamínov, liekov proti bolesti a podobne. Pri týchto látkach totiž tiež vzniká závislosť. Problém so závislosťou nastáva vtedy, teda aspoň podľa mňa, keď si človek myslí, že bez tej danej látky nemôže byť, nemôže niečo urobiť, alebo keď si vytvorí domnienku, že na to, aby niečo dokázal, si musí niečo dať, niečím sa posilniť, inak by to nezvládol. V takomto prípade považujem aj na prvý pohľad menej nebezpečné, možno dokonca zdravé veci za problém. Problém v ľudskej psychike.

V mojom živote som sa dostala do veľkého problému s pitím kávy. Mala som pocit, že kávu potrebujem vždy keď chcem niečo robiť: učiť sa, upratovať, ísť do školy, proste, že bez kofeínu v mojom tele nie som schopná ničoho. Až som si začala uvedomovať, že to preháňam, začala som rozmýšľať, či to nie je len v mojej hlave, že potrebujem kávu. Niekoľko krát som si povedala že prestanem, ale nedarilo sa mi to. Až v jeden deň som si, už neviem z akého dôvodu, kávu nedala a sama som sa čudovala, že nepociťujem žiadnu zmenu, nie som unavená a robím všetko akoby nič. V ten deň som sa začala spamätávať a viac si veriť. Dnes dobre viem, že ak chcem niečo robiť, napríklad sa dlho učiť, alebo veľa upratovať, alebo ísť na turistiku, tak záleží len na mne samej, či to dokážem. Ak raz nechcem, ani káva, energetický nápoj a ani nič podobné na veci nič nezmení. Dnes si dávam kávu len zo slušnosti niekde na návšteve.

Inak si myslím, že človek môže prepadnúť závislosti na čomkoľvek a dostať sa do stavu, keď to už nevie sám kontrolovať. K závislosti na tvrdých drogách sa vyjadriť veľmi neviem. Neviem si totiž predstaviť dôvod toho, prečo si to niekto zoberie, čo i len jeden krát. Neviem sa vcítiť do situácie niekoho, kto si potreboval zobrať drogu, aby sa cítil lepšie, alebo aby sa zabavil. Možno je to preto, že ja sama som sa v živote nikdy nedostala do zlej situácie, do krízy a podobne, a teda ma nikdy nenapadlo siahať po nejakej „pomoci.“ Možno je to tým, že som za blízkeho priateľa nikdy nemala človeka, ktorý by drogy bral a teda by som sa zamýšľala nad tým, že to tiež niekedy skúsim. A ak sa zabávam, dokážem si zábavu s kamarátmi užiť naplno, ako malé dieťa, a asi dobre nerozumiem tomu, prečo to niekto nevie. Za toto všetko však vďačím svojim kamarátom, svojim dvom bratom, ktorí sú pre mňa veľmi dôležití, ale hlavne svojim rodičom. Oni všetci robia môj život takým, aký je. Bez nich by to všetko totiž mohlo byť úplne iné a aj moja úvaha na tému drogy by sa mohla od tejto veľmi veľmi líšiť.

Z. U.

Môj postoj k drogám.

Aký je môj postoj k drogám a najmä k ich užívaniu? Niekedy, keď som bol mladší povedal by som absolútne negatívny názor. Nechápal som ich význam, nechápal som ľudí čo im podľahli.

Ani dnes k ním nemám kladný názor a ani nemám tendenciu im podľahnúť, no život mi už ukázal, že sa neskladá len z dvoch farieb, ale že jeho spektrum je oveľa väčšie. A v tom spektre sú zastúpené farby tak žiarivé prinášajúce svetlo do nášho života, ako aj farby tmavé pochmúrne. A práve vtedy keď na nás dopadne ich tiaž, stojíme pred skúškou, či im podľahneme, či nie. Táto skúška nie je jednoduchá. Má totiž iba dve možnosti. Z toho jedna je neskutočne priťahujúca. Poskytujúca imaginárnu slobodu, odstraňujúca dimenzie. Ako sa už iste dá dedukovať je to tá možnosť, ktorá ponúka cestu narkománie. Sám mám skúsenosť, že som sa objavil na dne. Nevedel som kam mám ísť, nevedel som ktorá je pravá a ktorá ľavá strana. Ocitol som sa na hranici, na útese z ktorého stačí spraviť krok a človek sa uvrhne do priepasti, z ktorej nie je cesty späť. Pravdupovediac neviem čo ma udržalo na tom útese neviem čo mi dalo tú silu zotrvať a vrátiť sa späť. No som rád, že som to dokázal. Lebo teraz už viem, život nie je absolútny je relatívny a ako sa človek dokáže mať dobre dokáže sa mať aj zle. Celé toto mi dalo určitý komplexnejší názor nato aký vlastne tento svet je. Už chápem ľudí čo podľahli drogám. Nie je to preto, žeby po tom od prvopočiatku túžili. Oni len stratili smer. Stratili cestu. A sami sa nedokážu na ňu dostať spať. Každá cesta čo nájdu, je len nejakou skratkou, čo ich priblížili bližšie ku skaze. Život ma naučil, že takýchto ľudí netreba stavať na druhú koľaj, že to nie sú len vyvrheli spoločnosti, no sú to ľudia často neuveriteľne bystrí, inteligentní, citliví, no len sa sklamali v tom v čo verili, v to čo žili. Sú to takí malí princovia na planéte, kde im nikto nerozumie. Pre nich sme často len ľudia čo počítajú hviezdy na nebi no nevidia ich krásu.  A pritom netreba veľa, stačí zmeniť pohľad na svet. Preboriť tú oponu zaužívaných zvyklostí, neriadiť sa len exaktne danými axiómami, lebo tie len v nás zabíjajú rozmer myšlienok a citov. A o tom vlastne celé je. Prečo by ináč ľudia brali drogy. Keby nepotrebovali širší priestor pre ich myšlienky, pre ich vlastný svet, ktorý nedokážeme my akceptovať nehľadali by únik v imaginárnej realite. Ani si neuvedomujeme koľko takých ľudí v našom okolí vlastne je. A my im tú cestu životom vôbec neuľahčujeme nespríjemňujeme, ba naopak. Myslíme si, že sú to utopenci, ktorým sa dá len horko ťažko pomôcť. No im stačí málo. Stačí im, keď im ukážeme, že oni pre nás nie sú len vzduch, že im dokážeme, že ich myšlienky pre nás majú cenu, že ich prítomnosť nie je len samozrejmé klišé. Nehovorím, že môj postoj a moja skúsenosť je prevratná dokonalá a paušálne platná, no snažím sa len načúvať ľudom, ktorých vlastný slabý hlas zaniká v hluku sveta. Myšlienky tohto hlasu nemusia byť ani vyslovené, no ich sila a hĺbka sa šíria rovnako ako svetlo vo vákuu. Netreba nato žiadne médium stačí len vôľa prijať. Preto načúvajme a nezabúdajme, že tu nie sme sami…
J. L.

Esej o drogách


O drogách počujeme v súčasnej dobe neskutočné množstvo informácií. Či už to je na základnej škole, na ktorej sa tejto tematike venuje dosť veľa hodín alebo aj z médií ako televízia či knihy. A predsa sa nájde neskutočné množstvo ľudí ktorí to vyskúšajú ktovie prečo či zo zábavy,  pokušenia alebo preto lebo to vyskúšali iní. Alebo len tak z nudy a už sa svojej závislosti nedokázali zbaviť ba čo je horšie ani nechceli veď prečo,  keď im to pomáha a robí im to dobre. Ja som sa s drogami našťastie veľmi nestretla a som za to vďačná ale mam
kamarátku, ktorá také šťastie nemala.
Mojej kamarátke sa rozviedli rodičia asi keď mala trinásť nie je to najlepší vek pred pubertou a navyše, keď bola nadmieru naviazaná na otca. Začala sa flákať po nociach našla si novú partiu a keďže všetci v nej fajčili cigarety tak si povedala, že to tiež len tak vyskúša zo zvedavosti, o niekoľko týždňov pribudol aj alkohol. Domov chodievala opitá, z toho vznikali hádky s mamou, a tým pádom utekala z domu častejšie aby pred nimi utiekla. Po nejakom čase vyskúšala aj trávu. Keď sa to dozvedela jej mama tak ju zamykala v izbe a nikam ju nepúšťala, ale ona si vždy našla nejakú tú cestičku von a zdrhla preč, keď jej mama spala. Stretávala sa so staršími ľuďmi, s ktorými tu trávu fajčila. Myslela si že konečne si prišla na svoje. Časom prišli iné drogy tvrdšie. Mala len štrnásť rokov keď prvýkrát fetovala pervitín. Zrazu zistila, že ho chce mať častejšie ako len raz za čas ale odkiaľ zobrať peniaze? Tak začala brávať veci z domu, ktoré potom predávala, či kradla matke peniaze. Keď jej na to prišla kamarátka jej odvetila, že ich kradla na cigarety. Matka jej to uverila, a postupne začala pred ňou skrývať všetky cenne veci načo kamarátka reagovala s tým, že ju matka nemá rada, že sa jej chce zbaviť alebo jej nedožičí „pravé“ šťastie. Nakoniec sa pridala k partií feťákov a začala s nimi skúšať všelijaké nové veci ako sú napríklad LSD, hašiš, trip, ópium, heroín, ale peniaze jej došli a myslela si, že jej „nová „ rodina ju podrží, ale ako sa dalo čakať, vykašľali sa na ňu. Spávala na lavičkách, jedla z odpadkov, mala dotrhané veci, bola špinavá. Ale aj tak jediné čo ju zaujímalo bolo, ako dostane svoju drogu. Zo zúfalstva si začala  na ne zarábať vlastným telom. Vyhľadala dílera a kúpila si od neho dávku. Lenže o nejaký čas na to, jej už bola málo jedna dávka, potrebovala čim ďalej viac a viac. Prišlo to čo asi nečakala dílerov omrzelo už jej telo. Chceli sa jej čo najskôr zbaviť, tak ju dobili, dokopali a vyhodili z idúceho auta. Keď sa prebrala nevedela, kde je ž po pár minútach si uvedomila, že je v nemocnici a tie osoby čo sedia pri nej sú jej rodičia. Keď ich videla akí sú zničení rozplakala a povedala im sama od sebe nech jej pomôžu. Nastúpila s nimi do auta a šli domov. Dali ju na liečenie bola tam vyše roka. Prišla domov a ďakovala im, že jej pomohli. Bola čistá asi rok, keď sa vracala večer domov z baru a stretla svoju starú partiu, ktorá ju ihneď ponúkla ale stačila sekunda a znova bola v tom. Skončila znova na liečení. Pomohlo jej to, už je tri roky čistá a neláka ju to vôbec. V súčasnosti študuje na výške a stále si hovorí, aká bola hlúpa, a zároveň, aké mala šťastie, že boli pri nej jej rodičia, ktorí jej pomohli.
A na záver jeden výrok :
Alkoholizmus a požívanie omamných jedov sú formy, ktoré volí jednotlivec v neoorgastickom kultúrnom okruhu. V protiklade k účastníkom spoločensky predpísaného riešenia trpia takí jedinci pocitom viny a výčitkami svedomia. Zatiaľ, čo sa pokúšajú uniknúť zo svojej odlúčenosti tým, že sa utiekajú k alkoholu či k omamným jedom, pociťujú svoje odlúčenie ešte silnejšie, keď orgastický zážitok skončil, a to ich ženie k tomu, aby sa
k nemu vracali stále častejšie a stále intenzívnejšie. (E.Fromm).
Z. K.

Návykové látky ničia ľudský život

Mnoho mladých aj starých ľudí v našom okolí má veľa závislosti. Či už je to ten lepší variant ako napríklad káva alebo horšie návykové látky ako alkohol, cigarety, no v najhoršom prípade tvrdé drogy. Moje poznatky o drogách nie sú odborné, pretože som nikdy nečítala žiadnu knihu zaoberajúcu sa touto tematikou. Všetky závery môžem urobiť len na pozorovaní ľudí, s ktorými som sa stretávala alebo stretávam. Aj keď je naozaj veľmi ťažké pozorovať kamarátov ako si ničia život, môžem byť vďačná jedine za to, že som sa mohla poučiť na ich chybách.

Približne pred piatimi rokmi som spoznala Ondreja, s ktorým som navštevovala rovnakú školu. Spočiatku sme si navzájom nevenovali veľkú pozornosť, ale po dvoch rokoch sa z nás stali bližší priatelia. Až potom som zistila ako to s jeho životom naozaj je a čo všetko robí mimo triedneho kolektívu. Dá sa povedať, že alkohol či marihuana boli u neho na dennom poriadku. Všetky tieto aktivity vykonával v kruhu svojich ,,kamarátov“, ktorým to pripadalo, a zrejme aj stále pripadá normálne. Nie raz som sa mu ja, či moji ďalší spolužiaci pokúšali dohovoriť. No výsledok nebol žiaden. Dospelo to akurát k tomu, že už ho ani nevídame a vyhýba sa triednym stretnutiam.

Ondrej je naozaj veľmi náročná povaha napríklad aj v tom, že nikoho nechce počúvať  a každému vnucuje svoje filozofické úvahy o svete či živote, ktoré má načítané z kníh. Rozhovor s človekom, ktorý nedokáže tolerovať názory iných je obtiažny a vyčerpávajúci pre obidve strany. A to je možno dôvod prečo sa už mnohí prestali snažiť o jeho nápravu, či akúkoľvek komunikáciu s ním.

Vždy, keď sme v nejakej spoločnosti musí sa najskôr opiť, a to len preto, že inak sa s ľuďmi zhovárať nevie. Najhoršie na tom je, že nedokáže nič povedať ani človeku ktorého pozná už dlhé roky. Jeho najväčšou slabosťou je, že sa nedokáže ničomu venovať dlho. Všetko ho rýchlo omrzí a záujmy iných sa mu zdajú smiešne. Naozaj nič mu nie je dostatočne dobré a zaujímavé.

Dôvodov prečo to všetko robí môže byť naozaj mnoho, napríklad aj jeho problémy s otcom, či prehnaná starostlivosť matky. Dokonca nevychádza ani so svojím bratom. Ale nemyslím si, že je to len vina jeho rodiny . Predsa aj on sa môže pokúsiť nadviazať bližší kontakt so svojimi blízkymi. Nemusí všetko riešiť len tým, že sa bude opíjať a brať drogy.

Dvadsaťročný človek by si nemal kaziť život takýmto spôsobom. Jediným výsledkom tohto všetkého bolo, že krátko potom ako nastúpil na vysokú si našiel priateľov s ktorými pil každý deň, prespával na internáte a ani nezavolal rodičom. Krátko potom vysokú školu nechal.

Mnoho ľudí  sa každý deň trápi v škole pretože im to nejde alebo nerozumejú učivu, čo určite jeho prípad nie je. Preto mi je naozaj ľúto, keď pozerám ako si ničí život. Aj keď to nedáva navonok najavo viem, že ho trápi svoj život ale on s tým proste nič nerobí. A taktiež  neviem prísť na to, ako mu pomôcť. Jediné informácie, ktoré o ňom v súčasnej dobe mám sú len o jeho výletoch, na ktorých sa samozrejme opíja či rôznych spoločenských akciách, na ktorých to prebieha vždy rovnako.

D. S.

Môj názor na drogy!


Myslím si že veľa ľudí užíva drogy pre dobrý pocit, ale taktiež aj kvôli pocitu smútku či pocitu samoty no sú aj takí, ktorý berú na začiatku drogy len s frajeriny alebo preto, že to užívajú ľudia naokolo. Ako sa vraví zakázané ovocie najlepšie chutí a čo sa nám snažia rodičia najviac zakázať, tak to chceme hlavne vyskúšať. Moje prvé skúsenosti s drogami boli v nižšom veku, kedy som okúsila chuť cigariet, a na 2 roky sa zo mňa stala fajčiarka.
Až po 2 rokoch som si  uvedomila, že fajčenie mi vôbec nechutí, a že to robím len z frajeriny, a tak som po 2 rokoch prestala z dňa na deň a šlo to. Vôbec mi to nechýbalo. Odvtedy si ešte niekedy sem tam zapálim, no sú to veľmi výnimočné prípady. Stáva sa to tak maximálne 10x do roka. Ďalšia skúsenosť bola s alkoholom … myslím si, že skoro všetci mladí ľudia pijú alkohol, a prečo to robia??? Je to ťažká otázka…a vlastne to ani sama neviem. Asi sa cítia potom viac odviazaný, majú viac odvahy alebo majú lepšie pocity… no je tu opäť aj kolektív ktorí ich núka a keďže pijú, iní pijem aj ja (toto si hovorí asi každý mladý človek). Pri každej akcii kde sa mladí
ľudia stretávajú málokedy chýba alkohol. Môžem povedať, že na internáte, kde bývam sa alkohol leje potokom. Všade naokolo, kde je nejaká „žurka“ je aj alkohol. A aj keď sa zamýšľam prečo to je tak … nenapadá ma žiaden rozumný dôvod.
Medzi nami sú aj ľudia, ktorým už nestačí alkohol ani cigarety, a preto siahajú po tvrdších drogách, ako je marihuana a pod. Ja som svoju prvú tvrdšiu drogu vyskúšala v 19-tich na podnet priateľov, ktorí ju užívali tiež. Bola to marihuana ale po prvý x nemala žiadne účinky aspoň som ich necítila. Lákalo ma vyskúšať, aké pocity prídu (keďže kamaráti ich tak nadšene opisovali) – keď to začne účinkovať, tak som ju vyskúšala znovu a až na 3x prišla eufória a super pocity … lenže po účinkoch došiel pocit smútku a zmiešané pocity, a tak som to už nevyhľadávala … stalo sa ešte par x, že som ju užila,  ale aj tak ma to neťahalo natoľko, aby som sa na nej stala závislá. S inými drogami som skúsenosti nemala, nakoľko nepijem ani kávu a nič tvrdšie ma neláka, a ani nemám o tvrdšie drogy záujem.
Myslím si, že aj keď sa budeme silou mocou snažiť, aby ľudia neskúšali drogy a neboli na nich závislí tak aj tak to nepomôže lebo každý mladý človek si to určite raz vyskúša, no je už na ňom, či sa stane závislým alebo nie.
Dôležitá je výchova a priatelia, ale tie sa ovplyvniť nedajú. No hlavným a najdôležitejším faktorom je prostredie, v ktorom mladý človek vyrastá, lebo to ho ovplyvňuje najviac a to mu zmení celý život …
M. H.

Drogy, alkohol a iné typy závislosti

Beriem drogy. Priznávam sa za to, no aj sa hanbím. Beriem rôzne druhy legálnych aj nelegálnych drog napr. alkohol, cigarety, priatelia okolo mňa a aj marihuanu. Môj prvý kontakt s drogou akou takou bolo keď som sa prvýkrát opil. Mal som štrnásť a môj starší sused dostal na nejakej oslave fľašu  koňaku a tak sme išli opekať. Tam som sa prvýkrát opil. Odvtedy som pil ešte párkrát, no časom som sa stal asi závislým a momentálne pijem dosť aktívne to znamená asi tak tri krát a viac do týždňa. Celu základnú som bojoval proti cigaretám a odolával som tomuto pokušeniu ešte do polovici druhého ročníka na strednej. Nezačal som ako to často býva z frajeriny ale strašne ma ranila vtedajšia priateľka a tak som sa opil a kúpil prvú krabičku cigariet. Prečo? Myslel som si že ma to ukľudní, to vraví stále moja mama keď sa jej pýtam prečo fajčí. A tak som dofajčil prvú krabičku a kúpil som si ďalšiu. Nie že by mi to chutilo, ale skôr som bol presvedčený že mi to pomáha byt kľudným. Neskôr som sa snažil prestať no nešlo to. Asi som sa stal závislým na nikotíne.  A ta marihuana ma trosku dlhší príbeh. Za clo to keď som mal osemnásť. Jeden z ľudí za ktorých dám všetko mi povedal deň pred oslavou ale sa nedozniem ani do polnoci. Šli sme do mesta vypiť nejakú tu „lahev“ a neskôr som bol pozvaný na takzvane brko.  A tam to všetko začalo. Potom prišlo druhé a tretie , no a ja som zvracal pred vychytenou vranovskou diskotékou. A ta polnoc??? To sa vyplnilo, bol som doma o trištvrte na dvanásť a doniesli ma až do postele. Keď som sa zobudil o piatej ráno na to že vyschnem asi z vnútra tak som zistil že si nepamätám pol večera no bolo mi fajn. Ráno som obvolal par známych CO sa stalo a večer sme šli na pivo vraj ešte niečo mame a tak som opäť fajčil gandžu. Smial som sa bolo mi fajn nič som neriešil len tak som sa bavil. Na ďalší vied o opäť vypekal a celkom sa mi páčil ten stav aký potom mam . Taký pocit voľnosti a uvoľnenia neviem možno to zazívajú ľudia aj pri iných činnostiach no ja som to zazíval po seku. Zrazu som zistil že kopec mojich známych fajčí trávu. Najprv som neveril no keď fajčili so mnou tak som to pochopil že šesťdesiat percent mojich známych fajčí. Osem to neboli ľudia s ktorými som chodil vec v piatok na pivo. Pod vplyvom mojich najbližších Amosov som na istú chvíľu prestal. No pozvanie na občasný sek sa mi ťažko odmietala a tak som opäť začal. Čoraz častejšie som fajčil a začal chodiť do podnikov kde sa stretávajú takýto mnohými pomenovaný feťáci :D . Zrazu bolo po strednej a ja som zháňal nejakú brigádu na leto a môj známy robil na nemenovanom hoteli na Domaši. Po istých problémoch ktoré som mal s vedením hotela ma vzali ako čašníka. Práča bola super večer sa pilo občas som fajčil. V polovici leta ma dali konečne na smenú s mojim kamarátom a tam nastal prelom. Fajčili sme často veľmi často viac kráť do dna. Prišiel september a ja som odišiel na výšku do Košíc. Na víkendy som chodil vypomáhať na hotel. Samozrejme som sa stále tešil a bol som sfajčený nonstop tri dni v kuse. Aj v práci. Po takýchto ťažkých víkendoch sa mi ťažko vracalo do reality. Kúril som sedem dni v týždni. Samozrejme som pil, ako každý nový študent často na intraku. Občas som mal týždne, že som do školy vôbec nechodil a pil som. Cez víkendy sa moji noví kámoši od travičky na mňa hnevali, že s nimi nepijem, a tak aby som ich neurazil pil som aj doma. Časom som zistil, že už je skúškové a ja nič neviem, lebo som do školy nechodil a preniesol som tri predmety. Letný semester som už nemusel chodiť, lebo aj keby som všetko spravil, tak by som nemal dosť kreditov nato, aby som prešiel do druhého ročníka. Pretože som bol IKDS-kár a tí musia mať šesťnásť, a nie dvanásť kreditov. Tak som klamal svojich Amosov a rodinu, že je všetko v poriadku a ja som sa tu opíjal. Na Domašu som chodil do takého apríla, potom ma prestali volať a vyhodili, lebo sa vraj sťažujú ľudia na mňa, že som mimo, pritom ja keď sa sfajčím, tak na mne málokedy vidno. Vraj sa k nim divne správam, nie ako predtým. Celý svet sa mi začal rúcať. Vyhodili ma zo školy, z práce, rodina bola nahnevaná aj kamaráti. Hneď ako som sa od ubytoval, som šiel zrelaxovať na Domašu, a tam som dostal ponuku na prácu v Prešove. Prečo nie aspoň otec nebude „pindať“, že mu sedím doma bez školy a práce. Leto bolo, super veľa všetkého, doslovne, a na Domaši som bol ako doma a bol som tam celý august a všetky iné letné víkendy. Super leto vážne. Veľa som premýšľal a dospel som k záveru, že sa chcem opäť vrátiť do školy.  Doma povedali, že ma budú podporovať, vraj mi dajú ešte jednu šancu. OK. Vzal som ju a po lete som sa opäť vrátil do školy, opäť na techniku a stavebnú, len iný odbor. Bývam s mojim super spolubývajúcim a som rád, že ho mám tu pri sebe hoci sa občas pohádame, ale je to dobrý človek. V škole som bol v pohode, lebo som to už raz počul a veľa veciam som aj chápal už predtým. Mal som problém sa dostať bližšie k mojim spolužiakom, pretože som  sa chcel učiť a nejako som nemal potrebu nadväzovať nové kontakty. Semester skončil, prenášam len matiku. Som spokojný. Začiatkom letného semestra sa to stalo. Stretol som úžasné dievča, ktoré tiež fajčí a práve sa rozišla s priateľom. Milá, dobre vyzerajúca, stále usmievavá a je mi pri nej veľmi dobre. To už som fajčil doma s chalanmi na inťaku aj s ňou. Nejako to všetko začalo a začali sme riešiť veci medzi nami. Ja, ako brutálny realista viem, že takéto vzťahy nikdy dlho nevydržia a poznám kopec Lasi, ktorí dlho húlia a poznám aj seba. Tie zmeny nálad, stále niečo, iné chceme, nevieme ČO je pre náš správne, zabúdame a hlavne veľa premýšľame o svete a o okolí v ktorom žijeme. Veľakrát sa nechceme vrátiť do reality, lebo tam musíme riešiť problémy. Chováme sa ako takí pubertiaci, a to je úplné jedno, koľko mame rokov. Poznám kopec ľudí, ktorí majú po tridsiatke a majú svoje zázemie v biznise, ktorý robia a húlia. ÁNO, dá sa to a myslím si, že možno to je nejaké prírodné afrodiziakum no v malých množstvách. Určíte sa dá dokázať niečo na tomto svete, aj keď sme závislí. Ľudia sú závislí od veľa vecí. Niekto od ľahkých, niekto od tvrdých drog,  iný od svojej priateľky alebo milovaného dieťaťa. Všetky majú v konečnom dôsledku podobný charakter, majú za úlohu dostať človeka do takej super nálady aby sa cítil dobre. Rodičia majú za svoju drogu deti. A my, ktorí sme slobodní a bezdetní a možno ani nechceme nájsť tú správnu drogu, sa utápame sami v sebe a čí už prírodnými alebo chemickými legálnymi nelegálnymi drogami privádzame ten náš obľúbený stav eufórie v duši. Je to správne??? Myslím si že nie. Je to nesprávne??? Myslím že tiež nie. Môj názor spočíva v tom, že mäkké drogy nie sú až také škodné ako tie ostatné. Väčšinou z mojich skúsenosti ľudia ktorí fajčia trávu sú samozrejme poznačení a mení sa im ich psychický stav, no dokážu veľmi rýchlo prestať. No a tí, ktorí postupom skúšajú aj tie iné a nemajú až taký triezvy pohľad na svet, tak sa ukrývajú pred svetom a stávajú sa závislými. A tam už ozaj pomôže len liečba. Samozrejme je pravda aj to, že na každého človeka pôsobia drogy ináč. Niekto je usmievavý alebo úprimný a ďalší je agresívny a onen je nebojácny. Ale má človek aj depresie a samovražedné sklony. Môžeme si to vziať aj z iného pohľadu, marihuana ma aj liečivé účinky a vo veľa krajinách sa bojuje aj za jej dekriminilizáciu, aby sa mohlo mať pri sebe isté množstvo pre vlastnú potrebu. A toto je môj príbeh momentálne pijem fajčím cigarety a fajčím aj trávu. Viem, že to nie je správne a poslednú dobu to preháňam, ale mám zlé obdobie a možno sa skrývam a nechcem riešiť veci,  ktoré sa dejú okolo mňa. No raz ten deň určíte musí prísť, kedy sa pozriem na svet pravými očami a dokážem sa porozprávať s ľuďmi okolo mňa aj s čistou hlavou.

Ľ. G.

Vplyv drog a alkoholu na život človeka

Drogy a alkohol poznačili snáď život každého človeka. Či už to len niekto vyskúšal, alebo začal tieto drogy užívať častejšie, alebo pravidelne. V dnešnej dobe ma mládež veľký problém s užívaním rôznych drog ako aj s pitím alkoholu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že som mala možnosť vyskúšať alkohol, marihuanu a aj tvrdšiu drogu. S alkoholom som začala v období , keď som prišla na strednú školu,. Podnetom bol pocit, že som dospelejšia a hlavne som sa chcela prispôsobiť kamarátom, ktorý ma v mojom živote obklopovali. Diskotéky, ktoré boli súčasť môjho života, nemohli prebiehať  bez stavu opitosti, uvoľnenosti, ktorý som si myslela , že dosahujem tým, že si vypijem,  každá spoločenská udalosť mi poskytovala dôvod znova spadnúť do stavu kedy som pociťovala úplne uvoľnenie. Vyznieva to hrozne no vtedy som dospievala a bolo pre mňa ľahšie prispôsobovať sa ako keby sa ľudia mali prispôsobovať mne. Časom a dospievaním sa moje zmýšľanie ohľadom alkoholu menilo a pochopila som, že sa môžem zabávať aj bez alkoholu a zážitky s udalostí sa mi aj uchovajú v pamäti a budem mať spomienky, ktoré sa mi často v alkoholickom opojení vytrácali. Momentálne si vypijem decentne pri príležitosti a viem si užiť zážitky s priateľmi pri pohári vína. Čo sa týka drog, moja prvá vyskúšaná droga bola marihuana asi v 14tich rokoch. Nič to so mnou vtedy ani neurobila a ani ma to potom nelákalo no prišiel na rad môj dlhoročný vzťah, ktorý začal v 15 rokoch a trval 7 rokov. Môj bývali priateľ ma priviedol k marihuane a dosť intenzívne. Začalo to nevinne, neskôr sa dávky stupňovali, každým dňom sme potrebovali viac a viac, až nakoniec sme si dali jointa niekoľko krát denne. Naše stretnutia s kamarátmi sa nezaobišli bez toho aby sme sa najprv dostali do stavu po zafajčení  zelenej cigarety. Prišla kríza vo vzťahu, kedy som dostala možnosť dílovať trávu vo veľkom. Ako konzument som sa tejto možnosti  ihneď chytila s vidinou zarobenia peňazí, a mať čo najviac marihuany pri sebe. U ľudí je všeobecne známe, že na marihuane sa závislosť nevypestuje, no neviem prečo sa taká fáma vôbec rozšírila… Zo svojej vlastnej skúsenosti musím zhodnotiť len toľko, že marihuana sa nenazýva dogou len tak. Závislosť sa na nej dá rýchlo vypestovať, pretože človek po užití Thc vníma realitu v podstate rovnako ako je lenže ma spomalenejšie reflexie a telo sa uvoľni a na tvári sa vytvorí úsmev a na chvíľu sa človek cíti šťastný aj keď nie je… Ak je človek utrápený tak ako som aj ja bola v niektorých obdobiach svojho života, a požije aj túto ľahkú drogu, je pre neho lepšie východisko si ju dať znova a znova bez ohľadu nato čo mu dlhodobé užívanie spôsobí. Po dlhšom čase fajčenia trávy som na sebe spozorovala  stavy úzkosti, vnímala som realitu inak ako bola všetko sa mi zdalo ružové a keď prišla nejaká prekážka nevedela som ju vyriešiť… Pokiaľ som si nedala ďalšiu dávku bola som nervózna  a výbušná čo mi ostalo aj do týchto chvíľ… Nakoniec som začala mať dýchavičnosť a bolesť na hrudi, až nakoniec som si povedala, že toho všetkého bolo dosť a skoncovala som stým.  Som veľmi šťastná, že som si povedala slovo DOSŤ, pretože na mojich kamarátoch, ktorý to bežne užívajú vidím ako im to mení ich charaktery, správanie a životy celkovo… Snažím sa bojovať s nimi a pomáhať im, aby prestali.  Vo veľa prípadoch sa mi to podarilo, alebo aspoň užívanie obmedzili radikálne. Ľudia a človek ako taký si neuvedomujú, že alkohol a drogy výrazne ovplyvňujú náš každodenný život, naše charaktery, naše vzťahy a s vidinou zabudnutia a vyriešenia veci spadajú hlbšie do svojich problémov s ktorých sa potom oveľa ťažšie dostáva. Všetkým ľuďom odporúčam aby komunikovali medzi sebou, aby aj keď majú nejaký problém nesiahali len po drogách, ktoré im aj tak nepomôžu, pretože sú v živote etapy kedy je nám krásne ale nikde nie je napísane, že život je jednoduchý a problémy sa nevyskytnú. Aj rany ktoré v živote utŕžime nás majú posilňovať aj keď je to ťažké ale treba si ničiť život drogami ktoré nás len pohlcujú a berú nám krásne chvíle v živote. V tomto momente som najšťastnejšia, pretože som čistá, snažím sa urobiť si vysokú školu aj kvôli rodičom, aby boli na mňa hrdí, že som niečo dokázala.  Mám nového priateľa, ktorý nenávidí marihuanu a je mi veľkou oporou, tak isto rodičia, ale aj Boh ktorý mi pomáha keď mi je najhoršie. Každý by mal ostať sám sebou, aby si mohol užiť svoj život, ktorý trvá krátko, naplno a čo najviac v stave šťastia a blaženosti.

Drogy.

“Do mora problémov ľudstva patria aj drogy. Je preto paradoxné, že práve od nich veľa ľudí očakáva riešenia. A pritom jediná istota, ktorú im droga môže dať je to, že im zoberie absolútne všetky istoty a osobnú slobodu.“

Drogy spôsobujú problémy nielen samotným užívateľom, ale predovšetkým  ubližujú rodine, priateľom a všetkým, ktorým na drogovo závislom záleží. Najsmutnejšie na tom všetkom je, že tento človek uniká pomocou drog z každodennej reality a nechce sa do nej vrátiť. Neuvedomuje si, čo svojou závislosťou spôsobuje. Živote je pre neho prechádzka ružovou záhradou a keď sa ružová minie, siahne po ďalšej dávke. Dokedy sa však takto dá fungovať? Dokedy rodina dokáže znášať a trpieť týchto ľudí, ktorí sa kvôli závislosti menia na nepoznanie?

Už to nie je tá dcérka, ktorá pomáhala v domácnosti, chodila do školy, mala sny a ciele. Chcela niečo v živote dosiahnuť. Chcela byť niekým, niečo znamenať. Zrazu po byte chodí cudzí človek. Nemá názory, nemá sny, v hlave má prázdno, rodina pre ňu už nič neznamená. Klame, vymýšľa si a kradne. Kradne všetko, aj to, čo sa neblyští, len aby si mohla zaplatiť ďalšiu vstupenku na vlak, ktorý ju odvezie mimo tohto sveta.

Keď sa Michaela vrátila, pretože tá vstupenka je spiatočná, vyzerala horšie. Každý deň sa menila rodine pred očami. Jej pokožka strácala zdravú farbu, mala akýsi zvláštny sivý nádych. Pod očami tmavé kruhy a z jej kedysi žiarivého úsmevu ostal len nepekný rad zubov, ktorý už nebol ani len kompletný.

Michaela začala s tzv. ľahkými drogami, no onedlho už brala všetko. Preto nerozlišujem medzi ľahkými a tvrdými drogami. Všetky sú zlé. Všetky vedú ľudí  na nesprávne chodníčky a úplne všetky rozvracajú rodiny, rozbíjajú priateľstvá. Ničia jednotlivca a celú spoločnosť.

Michaela teraz čaká dvojičky a je už 8 mesiacov čistá. Tento príbeh ma happy end. Zatiaľ….

Drogy

V súčasnosti sú drogy veľmi rozšírenou problematikou, o ktorej sa dnes už vo veľkej miere hovorí. Myslím si, že je dôležité venovať sa tejto téme, pretože do styku s drogami sa dostáva čoraz viac ľudí. Tí potom drogu vyskúšajú prvýkrát, druhýkrát a často sa stáva, že stavy ktoré drogy vyvolávajú sa im zapáčia a ostanú pri pravidelnom užívaní. Následne je už veľmi jednoduché, aby sa u takýchto ľudí vytvorila závislosť, z ktorej sa je len ťažko dostať a môže im zničiť život. Za drogu sa považuje aj alkohol a cigarety. Tento druh drogy je dosť rozšírený a dá sa povedať, že väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že ide o drogu. Tak ako alkohol tak aj cigarety sú dostupné všade, v každých potravinách, v každej trafike a pre každého. Je síce pravdou, že existuje obmedzenie predaja len nad 18 rokov, ale to sa, bohužiaľ, veľmi nedodržiava. Potom sa nám ľahko môže naskytnúť pohľad na opitých alebo fajčiacich mladistvých. Podľa mňa tu dôležitú rolu zohráva výchova a vzor rodičov. Napríklad ak sú rodičia alkoholici alebo fajčiari, tak je obtiažne zakázať im, aby nepili alebo nefajčili. Ďalším faktorom je to, medzi akými kamarátmi sa teenageri pohybujú. V partii môžu podľahnúť vplyvu ostatných, preto by tomu mali rodičia venovať patričnú pozornosť. Je veľmi dôležité neplnoletým zamedziť prístup k alkoholu a cigaretám, pretože si myslím, že jedným z hlavných kameňov úrazu je práve to, že mladiství si už v takomto nízkom veku vytvárajú isté návyky a z toho potom môže následne vyplývať postupný prechod aj na horšie druhy drog. Alkoholizmus a závislosť na fajčení sa týka veľkého počtu ľudí bez ohľadu na vek a na pohlavie. Alkohol a tabak bol vynájdený pre ľudí, ale nie s úmyslom vytvorenia závislosti na ňom a ďalších početných negatívach. Ak sa používa bezhlavo, nie nadarmo sa o alkohole hovorí ako o metle ľudstva. Ja osobne nie som proti pitiu alkoholu v primeranom množstve. Ak je vhodná príležitosť a spoločnosť aj ja vypijem nejaký ten alkohol. Poznám však ľudí, ktorí žiadnu príležitosť nepotrebujú, ba pijú s cieľom opiť sa. Nemôžem povedať že mne sa ešte nepodarilo opiť sa, ale vždy to bolo v dôsledku toho, že som neodhadol situáciu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že je to najmä o sebadisciplíne a sebakontrole. Ale zvykne to byť ťažké vysvetliť to napríklad niekomu, kto je schopný piť bez zmyslu alebo navyše aj sám. Čo sa týka fajčenia, vôbec nefandím tejto závislosti. Mnohí fajčiari fajčenie označujú iba ako zlozvyk. Akoby si neuvedomovali, že bez cigarety nie sú schopní vydržať a čo je najdôležitejšie, že si tým podstatne škodia na zdraví. Za seba môžem konštatovať, že som rád, že som nikdy nevidel zmysel vo fajčení a nezačal som s tým. Existujú však aj horšie drogy ako alkohol a cigarety. Najviac znepokojujúce je to, že sú relatívne jednoducho dostupné. snáď najčastejšie je možné sa stretnúť s marihuanou. Mnohí túto prírodnú drogu pokladajú už za bežnú vec a domnievajú sa, že nemá žiadne negatívne následky a nie je návyková. Niektorí sa však týmto ani vôbec netrápia. Zástancovia tejto drogy si dokonca myslia, že marihuana by mala byť legalizovaná. Myslím, že pravda je taká, že ľudia, ktorí intenzívne fajčia marihuanu majú tendenciu pokračovať s inou ťažšou drogou. Príkladom by mohol byť jeden mladý človek, ktorého poznám ešte z čias keď sme boli malí. Neskôr som sa dopočul, že na strednej škole začal pomerne často fajčiť marihuanu a následne prešiel aj na iné tvrdšie drogy. Našťastie, dnes je už vraj z najhoršieho von. Iný prípad sa stal ďalším dvom mladým ľudom, ktorých poznám zo svojho okolia. Tí doplatili väzením na to, že varili pervitín a pokazili si tak svoju životnú perspektívu. Pervitín a iné podobné drogy  tiež viac menej nie je až taký problém zohnať a to negatívne vplýva na to tak, že je mnoho možností podľahnúť niektorej z drog. A ďalej už nie je ťažké dopracovať sa až k závislosti. Takýto narkoman je potom schopný urobiť čokoľvek aby mohol dostať svoju dávku. Drogy spôsobujú iba problémy a ťažkosti, rozvracajú rodiny, ničia psychické i fyzické zdravie a preto mám ku drogám negatívny postoj.

Eskalátor života

Tento príbeh je o mladom mužovi, ktorý bol kedysi narkoman. Jeho meno je Florián.  Od detstva vyrastal v slušnej rodine. Jeho rodičia sa zaraďovali strednej triedy. Matka bola asistentka, otec  vojenský nadporučík. Pri svojej práci takmer nevidel ako jeho syn rastie. Neprítomnosť s potomkom kompenzoval peniazmi, ktoré v rodine vôbec nechýbali.   Alkohol považoval ako  výnimočný prípitok pri veľkej udalosti. Od detstva často menili trvalé bydliska, ak sa to tak ešte dá nazvať. Florián preto navštevoval množstvo škôl v rôznych mestách. Ako 12 ročný sa presťahovali na juh krajiny, kde navštevoval miestnu školu. Tam si našiel aj svojho najlepšieho kamaráta Rolanda, s ktorým trávil množstvo času. Ako chlapci rástli aj ich záujmy sa postupne menili. Stále objavovali svet a chceli skúsiť množstvo nových vecí. Jednou z nich bola aj cigareta. Florián skúsil ako prvý, no nebol z toho veľmi nadšený. Dym mu uviazol v pľúcach a začal sa dusiť. Prišli závraty, nevoľnosť, ale páčilo sa mu to. Jeho kamarát Roland bol na tom o čosi lepšie. Poťahoval akoby to nebolo prvýkrát. Po návrate domov cigaretový dym  ucítila babička, ktorá to chcela povedať otcovi. Florián ju uistil, že sa to viac nestane. No pravda bola úplne iná. Chlapci si začali kupovať balíčky cigariet a s pribúdajúcim vekom sa to stupňovalo.

V štrnástom roku Floriánovho života, jeho otca suspendovali do ďalšieho mesta. Ktoré bolo vzdialené asi 350 km. Odchod znášal veľmi ťažko, pretože si myslel, že už našiel konečne domov. Sťahovanie ho dosť vyčerpalo. Odišiel od najlepšieho priateľa a musel zmeniť školu. V susedstve sa zoznámil s Bernardom, o tri roky starším chlapcom. Hneď ako sa stretli, vedeli že si budú rozumieť. V dome mal Florián kúpeľňu, kde chlapci často fajčili a pili pivo.

Najprv pili jedno, pri ktorom sa dokázali skvele porozprávať.  Po krátkej dobe začali piť 7-8 fliaš piva, čo im prišlo úplne normálne. Po čase považovali chvíle pri pive a cigaretke v kúpeľni nudné. Chceli sa isť niekam zabaviť a zároveň osláviť Floriánove pätnáste narodeniny. To však neprešlo u jeho otca, ktorý celý tento nápad považoval za úplne nezmyselný. Floriánovi neostávalo nič iné ako večer potichu utiecť. Plán sa podaril. Večerom vládla silná nálada a tiež alkohol silnejšieho percenta. Tam spoznal množstvo nových priateľov, s ktorými sa hneď zdalo, že život bude krajší. Na ďalší deň ho pozvali na spoločnú prechádzku. Hneď ako vyšli z mesta von, jeden vytiahol cigaretu. O jej obsahu však Floriánovi nepovedali. Po tom čo dofajčil, sa neustále zabával, smial sa a cítil akoby lietal v oblakoch.

Na druhý deň mu prezradili, že v cigarete bola marihuana. Floriána to zarazilo, ale po chvíle rozmýšľania dospel k tomu, že nič zle vlastne nespravil. Naozaj sa mu to páčilo. Po niekoľkých mesiacoch som fajčil 1,5 balenia denne. Marihuana tiež nechýbala. Stala sa takmer denným rituálom. Jedného dňa, pri dlhom premýšľaní nad svojim životom dospel k názoru, že mladosť má len raz. Život treba predsa žiť naplno a preto treba skúsiť čo najviac. S Bernardom sa preto dohodli, že skúsia niečo iné, niečo nové, čo bude mať lepšie účinky ako marihuana. Tak chlapci cez množstvo podivných kamarátov zohnali ópium. Chlapci sa cítili ako nikdy predtým. Stratili pocit telesnej a duševnej bolesti, dostali sa do stavu eufórie, boli plní energie. Len s touto látkou sa Floriánovi zdalo, že je úplne slobodný. Jeho rodina neregistrovala žiadne zmeny. Matka mala dosť starosti s nákupmi a otec bol neustále v práci.

Roky ubiehali ako voda a prišiel deň Floriánových narodenín. Áno, už bol dospelí. Dlho plánovaná oslava sa mohla začať. Pre rodičov to bola prvá oslava v jeho živote, no preňho to bol ďalší veľký mejdan, pri jeho životnej udalosti, kde bol kráľom večera. Prišlo množstvo kamarátov, známych. No nechýbali jeho najlepší priatelia. V tom čase to považoval za celkom výstižné slovné spojenie. S Floriánom sa zavreli v kúpeľni aby si nikto nič nevšimol. Jeden z nich vytiahol LSD. Vraj pre takúto udalosť je to ako stvorené. V podobe tabletiek si to všetci vkladali do úst. Účinky prišli okamžite. Chlapci sa začali potiť, zvýšila sa im teplota a zrenice sa roztiahli. Zreteľne vnímali myšlienky, ktoré boli zatlačené do povedomia. Tak sa im vynárali spomienky a z ranného detstva. Tento stav sa okamžite Floriánovi zapáčil. Nevedel však že po desiatej dávke bude už „závislak“. Jedného dňa matka vošla do izby a uvidela jeho ruky. Bola v šoku. No on jej sľúbil že sa to viac nestane. Ani len netušila na čo jej syn peniaze utráca. Pivo a marihuana boli denné záležitosti.

Jedného dňa pocítil nedostatok peňazí z vreckového, čo znamenalo, že nedostane denný prísun drog na ktorých začal byť závislí. Jediným východiskom bolo ukradnúť peniaze rodičom. No mama si tento čin všimla. Po návrate Floriána domov ho čakali obaja rodičia v obývačke. Otec hneď spustil, ale chlapec to len matne vnímal. Bol totiž vo svojom svete. Videli že nie je v poriadku. Matka tak prezradila otcovi čo videla ráno v izbe. Ten na ňu hneď vyskočil, že mu o tom mala povedať skôr. Vedeli, že s ich synom nie je niečo v poriadku. Otec to chcel riešiť len v rodine. Vedel, že by ho to stálo svoj post. Ako by mohol viesť bezpečnosť krajiny keď takmer nezvláda svojho syna?

O týždeň bol Florián prichytený v obchode ako kradne peniaze. Hneď bol odvedený na políciu kde ho čakal otec. V úplnej diskrétnosti chcel tento problém vyriešiť tak, že chlapca pošle do 150 km vzdialenej liečebne. To sa mu aj podarilo. No dlho riešenie tohto problému nevydržalo. Florián utiekol. Túto správu hneď oznámili rodičom. Chlapec, im večer zavolal aby ho nehľadali, vraj prišiel čas kedy sa už postará sám o seba. S tímy to slovami sa s nimi rozlúčil. Florián vyhľadal Bernarda a spoločne odišli do letného domčeka. Tam viedli život podľa svojich predstáv, plný alkoholu, zábavy a drog. No ani to netrvá večne. Jeho kamaráti, ktorých tak mylne volal si uvedomili, že je ľahká korisť na peniaze. Preto mu ponúkli tvrdé drogy. Kokaín a heroín v ňom vyvolali okamžitú závislosť. Všetky svoje úspory minul na potrebnú dávku. Peniaze dochádzali a Florián vedel, že jediný spôsob ako k ním prísť legálne sú rodičia. Preto sa rozhodol odísť domov. Vrátil sa do svojho domova. Stretnutie s rodičmi však bolo nepopísateľné. Hneď ako sa objavil vo dverách matka ostala v nemom šoku. Takto si svojho syna po troch mesiacoch nepredstavovala ani v najhoršom sne. Oblečenie na ňom viselo, tvár bola bledá, posiata vyrážkami a v očiach mal nepríčetný pohľad. To matku hneď rozplakalo. Otec ako tvrdý vojak slzy potlačil. Florián bez hanby opýtal peniaze, no odpoveď bola jasná. Otcove rázne nie, ho okamžite odbilo. Otočil sa a odchádzal preč. Matka so slzami v očiach za ním bežala, no Florián ju neposlúchal a rozutekal sa ulicou na stanicu. Rozhodol sa teba spáchať zločin. Vylúpil miestne potraviny, kde prišiel k peniazom. Tie mu stačili na ďalšie dávky drog. Po príchode do letného domčeka, našiel dvere zamknuté. Bernardo tam nebol, no neukázal sa ani najbližšie štyri dni. Florián tak odišiel do mesta. Celý roztrasený hľadal dílera aby si kúpil ďalšiu dávku.  No díleri si našli jeho, pretože vedeli, že stále má pri sebe množstvo peňazí. Po výhodnom obchode mu predali dávku, ktorá mu mala stačiť na pár dní, či týždeň. Florián bol za dva dni bez drog. Nemal pri sebe peniaze, nemal kde spať a domov sa vrátiť nechcel. Tak sa rozhodol odísť k babičke. Tá mu dala najesť a mohol pri nej prespávať. Bola celá nadšená, že v má pri sebe nejakú osobu. Florián jej začal kradnúť veci z domu a predávať aby mal na dávku. Z počiatku kradol veci z garáže kde veľmi nechodila. Takto si zaistil svoj materiál na pol roka. Keď už nebolo čo predávať rozhodol sa, že ukradne veci z domu. Všetko šlo ľahko, až kým babičke nezmizla socha svätého Rafaela, patróna milujúcich, ktorú dostala ako svadobný dar. Vtedy si uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Opýtala sa Floriána, no ten to poprel. Pri rozhovore uvidela jeho ruky. Boli celé popichané od ihiel. Chcela mu pomôcť a odviesť ho do liečebne. Chlapec s tým nesúhlasil a odišiel z domu. Tam sa už nevrátil. Babička tak zavolala rodičom a povedala im čo oni už dávno vedeli a čo si nechceli pripustiť. Florián sa nikde neobjavoval. Takmer dva roky bol nezvestný.  Rodina o ňom nič nevedela, akoby sa prepadol pod zem. Jedného dňa matke zazvonil telefón, v ktorom ju informovali o nájdení Floriána v miestnej základnej škole, kde sa po večeroch zhromažďovali narkomani. Chlapec bol v zlom zdravotnom stave, na pokraji života. Prítomnosť množstva drog v tele ho takmer zabila. Okamžite ho previezli do nemocnice. Po prebratí mu matka povedala, že čo sa stalo a kde sa nachádza. Oddelenie anonymus narkotik, mu poskytlo protidrogovú liečbu pre narkomanov prvého stupňa. Floriánove prvé dni boli bolestivé. Priviazaný k posteli celý spotený prežíval peklo. Tu strávil mesiac, po ktorom ho previezli do liečebne a rehabilitačného centra. Florián sa liečil deväť mesiacov.  Tam stretol množstvo ľudí s podobným osudom, ktorý mu taktiež pomáhali. Po večeroch sa chodili modliť do kaplnky, kde spoločne  prosili o silu, zdravie a únik pred zlým svetom

Dnes ma Florián 34 rokov, je ženatý a má tri deti. Abstinuje takmer 7 rokov. Na svoju mladosť spomína ťažko, no je rád, že všetko dopadlo dobre. Za svoje zdravie vďačí rodine, liečebni a svojim novým kamarátom. Verí, že jeho eskalátor života pôjde stále už len hore.

A. S.

Závislosti

Väčšina z nás si pod slovom závislosť predstaví drogy, aj napriek tomu, že človek vie byť závislí na hocičom. Môže to byť nakupovanie, práca, stávkovanie, hranie videohier, ale aj čokoláda, cukor, či čokoľvek čo vie urobiť človeku radosť. Ja sa budem zaoberať práve tou prvou a zároveň najhoršou závislosťou, závislosťou na drogách.
Podľa mňa, každá droga má kladné aj záporné vlastnosti. Napríklad taká marihuana dokáže vyliečiť mnoho chorôb, alebo zmierniť ich účinky. Ľuďom by vedela uľahčiť ich trápenie, či úplne zmeniť ich zdravotný stav. Už dávnejšie som čítala, že má protirakovinotvorné účinky, a niekedy by vedela pomôcť aj s depresiami. Niektorí psychológovia, ju ponúkajú svojím pacientom na sedeniach aby boli otvorenejší a trošku sa uvoľnili či odbúrali stres. Myslím si, že na marihuane sa dá nájsť veľa pozitívnych vecí. Tak prečo je ešte stále považovaná za nelegálnu drogu? Prečo nie je predpisovaná pacientom, ktorí ju potrebujú? Môj názor na to je ten, že by marihuana mala byť čím skôr legálna.
Ako druhý príklad pozitívneho vplyvu drog na život človeka by som chcela uviesť kokaín. Táto droga je podľa mňa jedna z tých najhorších z pohľadu vplyvu na zdravie a psychiku človeka. Ale viete o tom že keby niet tejto drogy a drôg jej podobných nemali by sme tu dnes žiadne umenie? Áno, je to bohužiaľ tak. V časoch keď sa tieto látky objavovali, takmer každý umelec tvoril po ich požití. Napríklad Piccasso. Jeho obrazy kričia tým, že to nekreslil úplne čistý. Buď bol vášnivo zaľúbený alebo pod vplyvom kokaínu, pretože, je dokázané že v mozgu zamilovaného človeka prebiehajú podobné chemické procesy ako v mozgu človeka čo požil kokaín. Ďalej by som rada spomenula Iné drogy ako pervitín, ópium a podobne. Tie vznikli v laboratóriách kde sa vedci snažili nájsť lieky na rôzne fyzické, či psychické choroby človeka. Myslím si, že kokaín alebo drogy jemu podobné by nemali byť prístupné ľuďom ani by ich nemal nikto požívať, ale každá z nich nejakú svoju minulosť, ktorá niečo ľudstvu priniesla.
Je veľa drogovo závislých ľudí, alebo ľudí ktorý na svoju závislosť aj doplatili. Patria tu aj malé deti, či dokonca ešte nenarodené deti. Naozaj by bol svet krajším a lepším keby ich niet. Nechcem drogy obhajovať, alebo tvrdiť že by ich mal každý výskušať, ale keďže podľa mňa platí, že všetko zlé, je na niečo dobré, tak som chcela opísať aj iný pohľad na túto tému.

M.W.

Závislosť na tipovaní športových výsledkov

Závislosť na tipovaní je pomerne novou záležitosťou, ale postupne sa udomácňuje medzi inými, klasickejšími závislosťami ako alkohol, cigarety a drogy. Stále sa jej však nevenuje dostatočná pozornosť a mnohí si neuvedomujú, že aj športové tipovanie môže byť nebezpečné. Týka sa síce častejšie mužov, no nevyhýba sa ani nežnejšiemu pohlaviu. Najdôležitejšia, je v tomto smere prevencia. Je totiž oveľa jednoduchšie sa závislosti vyhnúť, než sa jej potom zbaviť. Jedným z hlavných faktorov, ktoré zapríčinili, že závislých na stávkovaní pribúda, je možnosť tipovania cez internet. Hráčsky účet je možné založiť si za pár minút, prevod peňazí je prakticky okamžitý a tak človeku nič nebráni naplno začať stávkovať. Keďže v takom prípade prichádzate o peniaze vo virtuálnej podobe a v peňaženke máte stále hotovosť, mnohokrát trvá dosť dlho, kým si vy alebo vaši najbližší uvedomíte, že niečo nie je v poriadku. Každý, aj ten kto chce tipovať zodpovedne, môže po istom čase spadnúť do závislosti, ak nemá poriadnu sebadisciplínu. Ak to nejde, treba prestať a zbytočne neriskovať. Najhoršie je prehrať peniaze, ktoré mali iný účel a o ktoré proste prísť nemôžete. Práve vtedy sa totiž začína začarovaný kruh, keď „nemôžete prestať, lebo všetko musíte vyhrať naspäť“. Užitočné v tomto smere, je určiť si hranicu. Ak si jednoducho poviete, že ak prehráte určitú sumu tak nadobro končíte, môžete sa neskôr vyhnúť trápeniu. Je dôležité mať o svojich stávkach prehľad, ale z hľadiska prevencie je dobré ak ten prehľad o vašom tipovaní má aj niekto iný. A vtedy, keď si vy poviete, že všetko sa ešte môže otočiť a zajtra zase vyhráte, vtedy vás  ten človek môže zabrzdiť a nedovolí vám robiť hlúposti. Veľkým problémom je to, že kým zistíte, že vy alebo niekto vo vašom okolí ste na stávkovaní závislý, už môže byť neskoro. Gambleri dokážu bohužiaľ prehrať doslova aj to, čo nemajú. Kým je gambler odhalený, stihne si narobiť obrovské dlhy, ktoré zaň ho obvykle musia platiť nakoniec blízki a príbuzní. Závislosť je choroba a vyžaduje si liečbu, na to nikdy netreba zabúdať. Ak vo svojom okolí niekoho takého poznáte, vedzte, že potrebuje pomoc a sám si určite nepomôže. Závislý jedinec potrebuje kombináciu vhodných liekov a psychoterapie. Aj keď sľubuje, že prestane, bez podpory a odbornej starostlivosti to bohužiaľ nepôjde.

Stávkujúci sa dajú rozdeliť do 5 skupín:

- EGO stávkar = pre tohto stávkara je najdôležitejšie poraziť svoju stávkovú, mať pocit nadradenosti, pocit víťazstva. Peniaze sú až na druhom mieste.

- GAMBLER = tento stávkar hrá kvôli pocitu, ktorý mu riskovanie (a riziko všeobecne) dáva. Keby nepodával na šport tak by si našiel iný spôsob.

- STRATEG = tento sa pokúsi poraziť stávkové kancelárie(SK) strategicky, je celkom pravdepodobné, že taký stávkar má rád šach a podobné strategické hry, ide mu predovšetkým o spôsob ako súpera (SK) poraziť ako o samotný výsledok.

- SPOLOČENSKÝ stávkar = je družný, priateľský a hlavne spoločenský, podáva hlavne preto, že je to teraz veľmi populárne a zdá sa, že to robia úplne všetci. Ide s dobou.

- INVESTOR = tento stávkar odložil ego stranou a podáva výhradne a len s jediným cieľom… “PROFIT”. Je to chladnokrvne uvažujúci tvor ochotný spraviť takmer všetko pre to, aby dosiahol svoj zisk.

S.V.

ZÁVISLOSTI V NAŠICH ŽIVOTOCH

V našom prostredí je veľa negatívnych vecí, ktoré nás ovplyvňujú a kvôli nim nie sme možno takí ľudia, akými by sme chceli byť. Každý z nás má niečo, čo by chcel na sebe zmeniť. A možno zmeniť aj na svojich blízkych. V dnešnej dobe existuje veľa démonov, ako napríklad fajčenie, alkohol, rôzne drogy a omamné látky, závislosť na internete, ba dokonca aj nakupovanie. Určite by som chcel začať fajčením a alkoholom. Sú to dva najrozšírenejšie závislosti vo svete, bohužiaľ aj dosť nebezpečné. Koľko ľudí vo vašom okolí fajčí? Zdá sa Vám, že je to veľa? Čo by Vám ako nefajčiarovi najviac vadilo na fajčiaroch? Otázok na túto tému je mnoho, každý odpovedá subjektívne. Podľa toho, či máte v rodine alebo vo Vašom blízkom okolí fajčiarov, či ich je mnoho a určite hlavne to, či ste fajčiar Vy sám. Ako isto všetci vieme, pre fajčiarov je tento „koníček“ čoraz drahší. Cena cigariet každú chvíľu stúpa a my by sme sa mali zamyslieť nad tým, či s tým skončíme, začneme, prípadne budeme pokračovať. Na odhovorenie fajčiarov slúži aj zákon Ministerstva zdravotníctva, ktorý hovorí o tom, ako som už spomínal, pôjdu ceny cigariet výrazne nahor, na balíkoch sa objavia poškodené orgány fajčiarov alebo následky fajčenia. Výroba mentolových cigariet bude zakázaná do roku 2020. Naozaj by sme sa nad tým mali zamyslieť. Na základe prieskumu v máji minulého roku sa zisťovalo v Európe, kde je najviac fajčiarov. Odpovede boli prekvapujúce. Čo sa týka našej krajiny je to približne 21% pravidelných fajčiarov z celkového počtu obyvateľov. Je to siedmy najnižší počet fajčiarov v EÚ. Priemerný slovenský fajčiar si počas dňa zapáli dvanásťkrát. Na prvom mieste je Švédsko, kde si cigarety kupuje len 11% obyvateľov. Kedy ste si zapálili svoju prvú cigaretu? Bolo to z frajeriny pred kamarátmi alebo „ste to proste len chceli vyskúšať“? Fajčíte doteraz? Ak áno, viete aké sú následky fajčenia?Na rakovinu pľúc ročne umrie až šesťstotisíc ľudí. Riziko závisí aj od toho, koľko cigariet denne vyfajčíte. A povedzme si na rovinu, je to veľmi nebezpečné a rakoviny sa nezbaví každý. Ak ste fajčiar, skúste obmedziť fajčenie, ak nie pre seba, tak aspoň pre iných vo svojom okolí. A určite nie je najkrajšie, keď na prvom rande chcete dať bozk možno vášmu vyvolenému alebo vašej vyvolenej a smrdíte za cigaretami. Ak vám to nevadí, tak myslite do budúcnosti. Zdravie je predsa prvoradé. Ako v poradí druhej závislosti by som sa chcel venovať alkoholu. Ako mnohí vieme, v dnešnej dobe už veľa mladých ľudí holduje alkoholu. Začína sa to nevinnými „strikmi“ vína a coly, prípadne minerálky. Nič nie je väčší adrenalín ako si v bare ešte počas neplnoletosti objednať svoj prvý panák. No bohužiaľ, v takýchto prípadoch ešte ako deti neviete odhadnúť koľko vládzete, koľko Váš organizmus unesie. No čo je horšie, predávkovanie alkoholom sa netýka len mladistvých. Na otravu alkoholom zomrie denne šesť ľudí a spôsobuje to užitie toxického množstva alkoholu. Čo je veľmi alarmujúce číslo. Na Slovensku je ročne diagnostikovaných šesťtisíc nových pacientov, ktorí trpia na alkoholizmus. Závislosť na alkohole je duševná choroba, ak viete, čo tým myslím. Ak by sa konzumácia alkoholu prepočítala na každého dospelého užívateľa, tak každý Slovák starší ako pätnásť rokov vypije ročne viac ako trinásť litrov alkoholu. Je to podľa Vás v poriadku? V konzumácií alkoholu v Európe sme spolu s našimi bratmi Čechmi na piatej priečke. Určite sa s touto hodnotou nemôžeme chváliť.

V dnešnej dobe nás od alkoholu neodradí nikto, ale poznáte hranicu medzi príležitostným popíjaním a alkoholizmom? Je to veľmi krehká hranica, ktorej sa dá rýchlo podľahnúť no o to ťažšie sa z toho dostať. Ako dospelých a vyzretých ľudí by nás nemalo zaujímať, v ktorom bare je na ktorý alkohol v piatkový večer akcia. Alkohol z nás lepších tanečníkov určite neurobí, ak si myslíte, že áno, určite sa mýlite. Spýtajte sa na to svojich kamarátov. Bohužiaľ, v tomto svete to funguje aj takto, že komu niet rady, tomu niet pomoci. Ak máte takého človeka vo svojom živote, ktorý holduje alkoholu, neváhajte a áno, podajte mu pomocnú ruku, ale nezabúdajte, je to najťažšia cesta, akou ste si v živote prešli. Zamyslite sa aj nad týmto problémom. Určite mnoho z Vás nájde riešenie. V závere by som sa chcel ešte vyjadriť na jednu závislosť a tou je závislosť na internete. Viete koľko ľudí je v dnešnej dobe závislých? Našťastie ani ja, no touto závislosťou trpí čoraz viac ľudí v mladom veku, ktorí trávia už aj svoj voľný čas za svojimi počítačmi či notebookmi, tabletmi či smartfónmi. Nielenže len v práci na nás číhajú tie veľké kovové búdky, ktoré v dnešnej dobe už vyzerajú luxusne (dá sa povedať), ale niektorí pri tom presedia niekoľko hodín namiesto toho, aby sa vybrali do tej našej krásnej slovenskej prírody. Je to smutné, že už aj naším ratolestiam kupujeme smartfóny, ktoré sú väčšie ako ich hlava a deti vlastne zabúdajú ako sa skladá lego, ba dokonca ako vyzerá ich domáci miláčik. Keďže sa to netýka len detí, ale aj nás dospelých, dovolím si poukázať na to, aké to môže byť nebezpečné. Je pochopiteľné, že pri povyrazení s partiou sa ani pomaly nezhovárate, len čumíte do týchto búdok, no pri týchto „žráčoch času“ zabúdate na základné ľudské potreby a psychologické hygienické návyky, ako napríklad prestávka na jedlo, na pitie. Sú ľudia, ktorí kvôli závislosti prestali chodiť na univerzitné prednášky, prestali študovať, rozviedli sa a podobne.

Sme mladá generácia, ktorá by sa mala starať sama o seba a o tú staršiu, tak na to nezabúdajme kvôli hlúpym závislostiam, ktoré nás oberajú o čas, o zdravie, o stretnutie s blízkymi. A život nám určite nikto nevráti, tak ho nepremárnime surfovaním po internete alebo požívaním „žráčov nášho zdravia“.

P.M.

Môj názor na drogy

Drogy sú látky, ktoré môžu mať na ľudský organizmus všelijaký vplyv. Ich úlohou je privádzať človeka do rôzneho stavu. Človek pravidelným užívaním drog, si buduje nejaký návyk, inač povedané psychickú závislosť, ktorá neskôr môže prerásť do fyzickej závislosti, kedy už človek začína mať abstinenčné príznaky, pretože má určitý pocit alebo návyk v hlave, napríklad dobre sa cítil po danej latke, preto si ju chce dať opäť a postupne to prerastá do štádia, kedy človeku príde zle, má rôzne stavy depresií. Naše telo potrebuje danú drogu užiť. Funguje to presne tak, ako keby sme nepili vodu celý deň. Príznakom nepitia vody nás začne bolieť napríklad hlava alebo začneme pociťovať smäd.

V dnešnej dobe nie je vôbec ťažké sa stáť závislým. Stačí trocha nudy a zvedavosti a môže nás to stiahnuť až do najväčšej priepasti. Príkladom je mládež, ktorá trpí nejakým zranením od detstva od svojich rodičov alebo prežíva nejaké úzkostlivé stavy, a nevie si dať rady, preto hľadá útechu v takýchto látkach. No niektorí to vyskúšajú zo zvedavosti a z toho aby zapadli do partie.

Osobne som sa nestretol s ľuďmi ktorí by priamo priamo užívali drogy. No zvyčajne mám skúsenosť s alkoholom. Poznám jedného človeka, ktorý začínal popíjať, chodieval často s kamarátmi von, keď bol ešte mladší. Po čase sa ten človek aj oženil, založil si rodinu, no k alkoholu sa vždy nejako spätne dostával skrze svojich kolegov, ktorí každý deň sip o práci skočili do kŕčmi na pár pohárikov. Začiatky boli ešte také nevinné, lebo človek sa nestane naraz závislým. No ubehlo pár rokov a tento človek postupne chodieval domov v podnapitom stave, kričal po svojej žene, bil ju a kvôli nemu trpela celá rodina. Vtedy si uvedomil, že nie je to správne, ale už nemohol prestať, pretože jeho telo si vybudovalo po určitých rokoch pitia silnú fyzickú aj psychickú závislosť. Nikdy nie je neskoro, vždy sa nájde nejaké riešenie ako sa človek dokáže dostať s toho, ale všetko závisí od pevnej vôle človeka, vedieť si rozkázať, no tento krok pre dlhoročného alkoholika je veľmi ťažký.

Nabádam ľudí k tomu, aby svoj voľný čas trávili užitočne, napríklad venovali sa nejakému športu alebo čítali nejaké knihy, no len aby sa nezačali nudiť, pretože nuda a samota často krát vykoľají človeka na zlú cestu.

S.H.

Tak ako to je

V posledných rokoch sa hovorí o závislostiach čím ďalej, tým viac. Nie je to len dobou, ktorá v niektorých chvíľach skôr upadá ako by mala kvitnúť. Vďaka najnovším technológiám, akým je v postate neobmedzený prístup na internet, možnosti získania mnoha informácií, ale aj vecí, ktoré nám prídu samozrejmé, ako je televízia, sme ovplyvňovaní z každej strany. Niekto by mohol povedať, že nie je závislý, lebo neberie drogy, nefajčí alebo nepije. Ale nie je to tak. Závislosť nemusí byť len na tieto látky. Našli by sme desiatky prípadov závislostí, ktoré si ani neuvedomujeme, že ich máme. Niektoré z nich sú dobré, ale väčšia časť je negatívnych.

Drogy a všetky tie návykové látky sú schopné nám privodiť rôzne stavy a nálady. My mladí sme natoľko hlúpi, že aj keď všade nám vravia aké je to zdraviu škodlivé a nebezpečné, nájde sa mnoho frajerov, ktorí to aj tak skúšajú. Vo väčšine prípadov ide o to byť „big boss“, že sa potom môže pochváliť pred všetkými, že skúsili túto alebo túto drogu a ako sa mali potom úžasné. To by sa dalo skôr nazvať, že nie sú dostatočné silní, lebo tomu nedokázali odolať. Už len obyčajný alkohol dokáže veľa. Ísť do mesta a vidieť tam kamaráta ako sa ide biť a to len preto, že si vypil a teraz je agresívny? Je to na smiech. V ďalšom prípade, kvôli alkoholu v krvi zobrali kamarátovi vodičák. Našťastie sa nikomu nič nestalo, ale on má lekciu, že už to určite nikdy nespraví. A to je legálna látka, ktorú zoženieme na každom kroku a ani nie za veľa peňazí. Nikto sa však nemôže čudovať, že mladí sa opíjajú. Už od malička nám to naši rodičia a rodiny tĺkli nevedomky do hlavy. Každá väčšia oslava sa nezaobišla bez alkoholu a tajného ochutnávania nás mladých tým, že sme aspoň namočili jazyk do alkoholu. Mne naši povedali, že prvý krát som sa stretla s alkoholom po vianočnej večery, keď som asi ako 3-ročná chcela ochutnať čo je to zelené na dne pohárika. Ďalšia, ľudom od 18 rokov, prístupná droga – cigarety. Priznám sa, že som fajčiar. Možno za to mohlo aj moje okolie, keď v rodine skoro každý fajčí/fajčil. Videla som to od detstva a nemyslela som si, že je to niečo zlé, keď fajčil ako ocko, tak aj mamka. A najhoršie na tom je to, že to bolo ešte skôr než som mala 18 rokov. Bolo to len zozačiatku potajomky a nakoniec to dopadlo, že nevydržím pomaly ani deň bez cigarety. Ďalej prejdem už na zakázané – marihuana. Tuto by som to mohla rozdeliť na 2 prípady. Začneme tou negatívnou stránkou fajčenia marihuany. Vraví sa, že to nie je návykové. Ako taká marihuana nie je návyková oproti tým silnejším, po ktorých už po prvej dávke ste závislí. Závislosť je skôr ten duševný stav, ktorý vie navodiť. Kto by sa predsa nechcel smiať niekoľko hodín kvôli úplne nepodstatným veciam. Keby mi niekto dal takú možnosť neodmietla by som, veď s úsmevom na tvári je hneď život krajší. Avšak, nikto nepovie čo sa môže s človekom stať po pravidelnom užívaní vo väčšom množstve. Zohnať si ju nie je problém, prinajhoršom, stačí prejsť za hranice do Česka, kde je to v istom význame legálne. Pracovala som tam v lete na brigáde a mala som krásnu ukážku toho, čo spraví s človek, ktorý ju fajčil dennodenne asi na 5-krát. S tým človekom sa nedalo ani len porozprávať o vážnejších veciach, pomalšie vnímal okolie a kopu iných vecí, ktoré sa už na ňom odzrkadlili. Ale na marihuanu by som sa pozrela aj z druhej strany. Cannabis je rastlina, ktorú nám dala sama Zem. Je to prírodná látka, žiadna chémia. Využíva sa v lekárstve, kde napomohla v mnohých prípadoch. Pri rakovine, rôznych depresiách, migrénach, epileptických šokoch a mnohých iných chorobách. V niektorých štátoch je preto povolené, čo sa týka medicíny ak sa používa v predpísaných dávkach. Pri ostatných drogách, zbytočne by som tu niečo písala, lebo som sa s tým ani nestretla, ani nikoho takého nepoznám, čo by s tým mal nejakú skúsenosť. Určite nemám ani najmenší záujem zistiť, aké majú účinky. Aj keď sa vraví, že život máme len jeden a treba skúsiť všetko, toto sa ráta do skupiny, s ktorou nechcem mať vôbec nič spoločné. Závislý človek nemusí byť len na drogách, ale je mnoho iných takých „drog“. V dnešnej dobe si nevieme predstaviť život bez smartfónov, internetu alebo počítačových hrách. Priznávam sa, že ani len jeden deň by som nevedela fungovať bez mobilu v ruke, aby som nesurfovala na internete. Mobil si dobrý sluha, ale zlý pán. Zbytočne zabité hodiny na sociálnych sieťach. Výnimku tvorí hľadanie nových informácií, aby sme sa niečo naučili alebo napríklad boli v kontakte s ľuďmi, ktorých nemáme po blízku. U mňa osobne by som povedala, že mám strašne veľa závislostí, od okusovanie nechtov od detstva, cez rôzne ostatné, avšak hrdá som len na jednu moju závislosť, ak to tak môžem nazvať. Knihy. Prečítala som ich už desiatky, je to taká moja náplasť na zlomenú dušu. Vďaka knihám sa človek vie dostať kamkoľvek, zažiť nepoznané a v nepatrnom rade si človek zväčšuje svoju slovnú zásobu.

Človek by nemal byť závislý na ničom, všetkého veľa škodí. Keď máme nejaké problémy nemali by sme to riešiť ani alkoholom, predávkovaním, sebapoškodzovaním alebo drogami. Ak sa s tým raz začne, už nie je také jednoduché skončiť, preto by sme si mali dávať pozor a ak by sme mali nejaký problém, radšej vyhľadať pomoc, ako si takto ničiť život.

Z.B.

Môj pohľad na drogy

Môj postoj k drogám je taký, že ani jednu nepovažujem za bežnú súčasť života a neškodnú vec a nedopustím pre seba, aby som sa na čomkoľvek stal závislý. Závislosť na drogách je v dnešnej dobe častá choroba, ktorá je ťažko liečiteľná a v niektorých prípadoch dokonca neliečiteľná záležitosť. Smutné je, že na drogách sú závislí mladí ľudia. V dnešnej dobe je veľmi ľahko dostať sa k akejkoľvek droge a aj keď to je nelegálne, mnohým to nijako nebráni. V tele sa drogy držia veľmi dlho a tu prikladám aj zopár príkladov. Najčastejší alkohol sa dokáže udržať v moči 6-24 hodín, vo vlasoch 2 dni, v slinách a krvi 12-24 hodín. Kokaín sa u príležitostného užívateľa dokáže udržať 2-5dni v moči, 90 dní vo vlasoch, 2-10 dní v krvi a slinách. Heroín sa dokáže udržať 3-4 dni v moči, 90 dní vo vlasoch a 12 hodín v krvi. Marihuana u príležitostného užívateľa je 30 dní v moči, 90 dní vo vlasoch, 2-24 hodín v slinách a 2-3dní v krvi. U častého užívateľa je 81 dní v moči a 2 týždne v krvi.

Chcel by som vás oboznámiť ešte s nejakými zaujímavosťami z tejto oblasti:

  • Kolumbijskí obchod s drogami má hodnotu 10 miliárd dolárov, ktorá predstavuje štvrtinu z celkového legálneho exportu krajiny.
  • 31% úmrtí rockových hviezd je spojených s drogami .
  • Holandsku existujú verejné priestory, kde môžete doniesť drogy ako marihuanu, kokaín a extázu na pretestovanie, či sú bezpečné.
  • V Singapure dostanete za obchod s drogami alebo ich držanie trest smrti.
  • Ryba Salema Porgy bola v starovekom Ríme užívaná ako droga, keďže po jej konzumácií mali ľudia často halucinácie.
  • V profesionálnej streľbe je alkohol považovaný za nedovolený doping. Keďže vás ukľudní, spomalí tep, ktorý vám dopomôže k presnosti pri streľbe.
  • Viac ako 100 000 detí v USA  sa rodí so závislosťou na kokaíne a to z dôvodu, že s ním matky počas tehotenstva neprestali.
  • Severná Kórea nepovažuje marihuanu za drogu – je legálna.

Alkohol je najčastejšie sa vyskytujúca droga a prináša mnoho tragédií. Alkohol za volantom je taktiež veľký problém na Slovensku, pretože zomierajú nevinní ľudia. Mali by sme proti tomu bojovať a sprísniť pravidlá, ktoré sa tykajú alkoholu za volantom. Môžem prehlásiť, že ja na drogách závislý nie som a nikdy by som nechcel upadnúť do tejto priepasti a tak si zničiť môj drahocenný život.

I.J.

Adresa

CENTRUM PROTIDROGOVÝCH A PORADENSKÝCH SLUŽIEB PRI TUKE Vysokoškolská ulica 4,
miestnosti 221, 223,
042 00 Košice

tel: +421 55/602 4253
mail: mariana.rackova@tuke.sk

QR code

qrcode