22.08.2005
Advanta Cup alebo To ste ešte nezažili

     Plní nezabudnuteľných zážitkov sa z pretekov vrátili tí, ktorí dali pred tradičným Botasom prednosť Advante v podaní organizátorov z KOB Dobruška, teraz už aj môjho klubu. No keďže predsalen v tých končinách ešte niesom úplne „doma“, popri drobnej výpomoci pri organizácii som si všetky 4 etapy aj odbehla.

     Zahrievacím kolom bola v piatkové popoludnie prvá etapa na mape Hořící kráva so zhromaždiskom pri kravíne. V lese v pokynoch charakterizovanom ako český megamix nás naozaj nič prekvapiť nemohlo, snáď okrem brutálneho dobehu s 10% -ným stúpaním. Úvod bol priam letecký, niektorých brzdili iba dohľadávky v hustníkoch, no človek mal v podstate pocit že beží strašne rýchlo. Bolo potrebné spomaliť tempo behu, čo sa staviteľovi aj krásne podarilo a zákerným záverom kde nás prehnal v krátkych postupoch z jedného svahu na druhý dokázal aj vo mne zrazu vzbudiť neodolateľnú túžbu vidieť cieľ.
     
      V sobotu sa išlo na vec hneď zrána, a to určite do najnetradičnejšieho priestoru v akom som kedy orienťák bežala. Už na štarte to bolo také zvláštne, stáli sme na obyčajnej ceste uprostred poľa, les široko ďaleko nebol, len obďaleč vykukoval akýsi komín... Dohady o čo asi pôjde, napätie, očakávanie - to boli pocity ktoré sa po pár minútach po štarte premenili v neopakovateľný zážitok, nadšenie a obdiv. Po prvých kontrolách v dvojmetrovej žihľave kde už našťastie boli vyšľapané chodníčky sme sa dostali do priestoru semi-openu asi 200 x 400 metrov, dookola lemovaného štvoricou vrstevníc, kde - tu vytvárajúcich údolíčko či hrebienok. Boli tu kupky, jamky, 2 väčšie bažiny, pár závrtov, no predovšetkým neprehľadný podrast a beh zťažujúce kopy zbytkov rozbitých tehál. No to ešte nebolo to hlavné, tie najspomínanejšie kontroly sa nachádzali priamo v areály starej zchátralej tehelne, väčšinou v priestoroch ktorých pôvodný účel bolo ťažké odhadnúť. Záludnosťou bola napríklad kontrola v bývalej peci, ktorú tvorilo 31 tmavých úzkych uličiek, akože „skalných priechodov“ do ktorých nebolo vidno, bolo potrebné trafiť sa do toho správneho. Bolo to úžasné, len tak postáť chvíľu v cieli a nechať sa unášať atmosférou poznačenou čerstvými zážitkami z trate a počúvať tie nadšené reči dobehnutých, od detí až po veteránov každý mal o čom rozprávať, každý sa chválil kde všade dnes hľadal kontrolu... A tak, trochu aj obávaná 2.etapa zožala nevídaný úspech, bezprostredne po pretekoch sa ozývalo „Cihelna again“.
     
      Ešte ani úplne nedozneli zážitky z Cihelny a už som sa vydala na štart 3.etapy v zámockom parku pod Švamberkom. A že zase nepôjde o klasický šprint naznačovali už popisy kontrol typu päta 4-metrového zrázu, skalný priechod hore a pod. Po úvode pripomínajúcom skalný šprint sa zrýchlilo už naozaj v parku, no tí šikovnejší mali rýchlosť limitovanú namapovaním dlhého postupu vyslovene na voľbu. Vďaka vyrovnanosti alternatív ťažko povedať ktorá bola najrýchlejšia. Najkratší postup bol spomalený prekážkou - buď preliezť múrik alebo prejsť dierou v plote ponad potok, čo sa mi zdalo zdĺhavé a tak som zvolila postup cez mesto, síce o 65 metrov dlhší, no teoreticky keby som šla tú 65-ku za 8,5s... Slovom, bolo to na zamyslenie a teda človek sa nenudil a v cieli bolo zase o čom debatovať, takže cieľ bol splnený.
     
      Záverečná etapa klasifikovaná ako klasika, no s parametrami krátkej trate sľubovala že priemery nebudú hlboko pod 10min/km. A naozaj, strmým svahom hojne obdareným všakovakými skalnými útvarmi neboli zaskočení len prítomní Dáni a Fíni, aj našinec zvyknutý na nahustené vrstevnice a čiernu farbu v nich mal čo robiť. A že sa zážitok z trate nezredukoval len na puhé horolezecké výkony svedčili hlasy spoza každej skaly zúfalo vyvolávajúce hľadané kódy. Lampióny naozaj nesvietili a tak si to každý mohol vychutnať a radosť z nájdenej kontroly tak nadobudla zvláštnu príchuť.
     
      Záverom môžem len konštatovať že Advanta 2005 sa stala synonymom nezabudnuteľných O-zážitkov zhustených do štyroch etáp počas troch dní, a iste nie len pre mňa, veď boli aj takí, čo hneď po pretekoch vyjadrili záujem prihlásiť sa na nasledujúci ročník!

Katka (TKE8351)