22.08.2006
Jedna medaila so strieborným leskom zostala doma

     Na XV. ročníku Akademických majstrovstvách sveta v orientačnom behu reprezentovali Slovensko traja členovia klubu Akademik Technická univerzita Košice Katarína Labašová, Jana Macinská a Tomáš Drenčák. Štvordňové zápolenia o tituly Akademických majstrov sveta v štyroch disciplínach s buzolou a mapou sa postupne uskutočnili na klasickej trati na Plešiveckej planine v krasovom teréne so závrtami, na krátkej trati v Herľanoch v členitom teréne s veľkým množstvom hustníkov a bažín, v šprinte v uliciach i parkoch centra Košíc a štafety na Silickej planine v časti Soroška v krasovom teréne so závrtami.

     Z košického tria najväčší úspech dosiahol pri svojej premiére na AMS 21-ročný študent Fakulty elektrotechniky a informatiky na Technickej univerzite v Košiciach Tomáš Drenčák, ktorý v štafetovom behu vybojoval pre slovenské družstvo striebornú medailu. Drenčák bol členom štvorčlennej štafety na druhom úseku, pričom po odovzdávke od Ondreja Pijáka po prvom úseku odštartoval na štvrtej pozícii a a posunul slovenské družstvo na medailovú tretiu priečku. Na treťom úseku Martin Piják udržal priebežné tretie miesto a na záverečnom úseku Lukáš Barták vylepšil lesk medaily na strieborný, keď finišoval na druhom mieste. Okrem druhého miesta v štafete obsadil Drenčák pekné 16. miesto na klasickej trati a 26. miesto na krátkej trati.
     
      Strieborného medailistu sme sa opýtali odkedy sa venuje orientačnému behu a ako vyzerá jeho dlhodobá tréningová príprava.
     
      "Behu s buzolou a mapou sa venujem od roku 1995, keď som začínal v košickom oddieli Union u trénera Petra Slámu. V súčasnosti mi je trénerom Jozef Pollák. Behám prakticky každý deň v Črmeľskom údolí a navyše mám jeden až dva mapové tréningy do týždňa v zmapovaných častiach okolia Košíc. Moja mesačná tréningová dávka predstavuje približne 30 hodín."
     
      Ako prebiehala Vaša záverečná príprava pred XV. AMS v orientačnom behu?
      S reprezentačnými mužskými kolegami som bol na dvojtýždňovej vysokohorskej príprave vo Vysokých a Nízkych Tatrách, kde sme naháňali objemy. Posledný týždeň pred AMS som vyladil formu ľahšími tréningami v okolí Košíc."
     
      Po skončení všetkých štyroch súťažných disciplín sme košickému triu položili spoločnú otázku ako hodnotia svoje účinkovanie na 15.AMS a organizáciu tohto podujatia z pohľadu pretekára. Drenčák o svojich výsledkoch povedal: "Trate boli náročné po technickej aj fyzickej stránke. Najťažšia bola pre mňa klasická trať, lebo mala až 13,6 km dĺžku vzdušnou čiarou a značné prevýšenie. Nedarilo sa mi na krátkej trati, pretože postupy cez množstvo hustníkov mi robilo problémy. Keďže som štartoval medzi prvými v hustom poraste som pretekárom štartujúcim za mnou vyšliapaval chodník. Pred štartom štafety som nebol celkom fit a vynechanie šprintu mi pomohlo nabrať nové sily. Strieborná medaila zo štafety na AMS je môj doteraz najväčší úspech. Po organizačnej stránke som nevidel žiadne chyby."
     
      Najskúsenejšou košickou zástupkyňou na XV. AMS bola 23-ročná študentka 5. ročníka Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií -odbor geodézia v Košiciach Katarína Labašová, ktorá štartovala už na druhých AMS. Jej výkony postupne gradovali, keď na krátkej trati bola na 62. mieste, v šprinte bola 21. ako najlepšia z troch štartujúcich Sloveniek. Najlepší výkon podala na 1. úseku štafety, keď odovzdávala Hane Bajtošovej na medailovej tretej pozícii, avšak jej reprezentačné kolegyne na ďalších úsekoch sa k jej výkonu nepriblížili a napokon skončili na 12. mieste. Labašová o svojom účinkovaní povedala: "Pár dní pred AMS ma začalo bolieť koleno po decembrovej operácii. Našťastie počas AMS sa vážnejšie neozvalo. V prvých dvoch pretekoch som bola veľmi nervózna, čo mi zväzovalo ruky i nohy. Najlepšie sa mi bežala štafeta, lebo som sa cítila uvolnenejšia. Na predchádzajúcom šampionáte v Česku som bežala všetky štyri disciplíny a skôr som sa uvolnila. Pri šprinte v centre Košíc bolo síce pekné, že ma známi povzbudzujú, ale musela som sa o to viac koncentrovať, aby som neurobila zbytočnú chybu. V štafete mi naopak povzbudzovanie divákov na dlhom dobehu od zbernej kontroly do cieľa imponovalo. Môj finiš na bronzovej pozícii v slovenskom drese je pre mňa životný zážitok. Výsledok zo štafety ma povzbudil. Ak mi koleno vydrží, potom sa opäť pustím do tvrdého tréningu, aby som mohla štartovať aj na 16. AMS v Estónsku o dva roky. Výber tratí na 15. AMS bol dobrý a taktiež celková organizácia bola na vysokej úrovni."
     
      Svoj prvý štart na AMS absolvovala 20-ročná študentka fakulty elektrotechniky a informatiky na Technickej univezite Jana Macinská. Na AMS štartovala vo všetkých štyroch súťažných disciplínach, pričom v klasike bola na 32. mieste, 27. miesta na krátkej trati i v šprinte a 12. miesto v štafete. Orientačnému behu sa venuje od roku 1995. Macinská po svetovom šampionáte povedala: "Najlepšie sa mi bežalo na klasickej trati. Akurát jeden dlhý postup som trochu pokazila. V podobnom teréne na Silickej planine som absolvovala už viacero tréningov i pretekov, takže závrty mi už nerobia problémy. Najspokojnejšia som bola so šprintom, kde som neurobila žiadnu chybu v orientácii, lenže bežecky som bola pomalšia ako súperky. Najťažšia bola pre mňa štafeta, lebo som po troch pretekoch a navyše v horúčave už nevládala. Po organizačnej stránke bolo všetko veľmi dobre pripravené."

Onder Anton (TKE5401)